Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1569, kedy sa spomína v portálnom súpise Zemplínskej stolice medzi zdanenými obcami pod názvom Ztakczin Rostoka.

     V roku 1715 v obci žilo 17 rodín (11 poddanských a 1 želiarska) a o päť rokov neskôr už len 9 poddanských rodín. Všetky rodiny boli rusínske.

     V roku 1720 polyhistor Matej Bell o Stakčínskej Roztoke napísal: "Je medzi horami a bývajú tu asi piati Rusíni. Je v zálohu u Petoa!"

     V roku 1766 bol vykonaný chotárny opis katastra medzi Stakčínskou Roztokou a Príslopom v oblasti Nastazu.

     V roku 1804 cez Nastaz a obec Stakčínska Roztoka prenášajú cez obec 1,5 ročného Alexandra Duchnoviča jeho mama Mária a jeho chovanka baba Harajdicha. Alexander v mladosti viackrát navštevoval obec Stakčínska Roztoka, pretože tu žili jeho príbuzní. Predovšetkým tu žila jeho teta Anastázia (Nacja), ktorá bola vydatá za tunajšieho kantora Jána Šelepca.

     V roku 1831 obec zasiahla cholera, na ktorú zomrelo 13 ľudí. Počas cholery zomiera i Anastázia Duchnovičovová.

     V roku 1866 bol starostom - biróvom Fedor Červeňak.

     V roku 1869 v obci žili rodiny : Piteľ Ivan, Piteľ Ján, Hamanič Ivan, Marko Andrij, Paraska Jurko, Cehanič Mihaľ, Cehanič Leco, Paraska Mihaľ, Paraska Vasiľ, Fedin Vasiľ,Petrič Jurko, Ridoš Andrij, Petrič Andrij, Paidič Mihaľ, Huňara Andrij, Švab Jurko, Blaško Andrij, Urban Janko, ....

     V roku 1949 bola obec elektrifikovaná.

     V roku 1950 bola zriadená pravidelná autobusová doprava.

     V roku 1956 bol vybudovaný nový obchod a krčma.